Kultúra sa v minulosti do značnej miery prelínala s náboženskými obradmi. Prejavy kultúry boli najprirodzenejšie a aj najsilnejšie v rozvíjaní zvyklostí – ľudových tradícií. Zvyky súviseli s pôdou, ročnými obdobiami a prírodnámi úkazmi.
Stretávanie občanov okrem pobožností bývalo na tancovačkách, neskôr zvané „čurbesy“. Poriadali sa každú nedeľu okrem pôstu. Do tanca hrali najprv gajdy, neskôr harmonika. Občas navštívili našu obec aj kočovní divadelníci s rôznymi vystúpeniami. Vždy to bola veľká udalosť, nielen pre deti, ale aj dospelých.
Ďalšou oblasťou, v ktorej sa prejavila a pestoval ľudová kultúra, bolo ochotnícke divadlo. Prvé pokusy sa začali za pôsobenia učiteľky Margity Slaninkovej po 1. svetovej vojne. Ročne nacvičila 2 kusy. Jeden sa hral na Vianoce, druhý na Fašiangy alebo Veľkú noc.
Spočiatku sa divadelné hry hrávali v starej škole. Kulís nebolo. Plachtami oddelili javisko od hľadiska. Pozorným a vďačným divákom to nevadilo. Bola to udalosť, ktorá sa ešte dlho pretriasala na páračkách peria. Kulisy zhotovil učiteľ Ľudovít Fiala. Poslúžili dlhé roky – až do roku 1938, kedy boli zakúpené nové.

K prvým ochotníkom patrili:

súrodenci Paštékoví, Banášoví, Táčovskí, Lefferoví, Emília a Pavol Čambáloví, Helena Horníková, Rudolf Štefunko, súrodenci Kadlecoví, Hanusoví, Agneša Kollárová, Mária Kostolanská, Ernesta Mišovičová, Jozef Stojkovič, Jozef Sekera, Jozef Varadík, Valéria Valentínová, František Jánoška, súrodenci Sedlíkoví, Slobodoví, Vilhemina Sekerová…

V roku 1926 začal nacvičovať divadelné predstavenia riaditeľ školy Ľudovít Gálfy a učiteľka Anna Machová, neskôr Jozef Bernadič a iní učitelia. Vystriedali sa celé generácie hercov. Nacvičovalo aj veľa ďalších z radov občanova kňazov. V dlhej histórii ochotníckeho divadla to boli:
dp. Voska, Michal Táčovský, Ján Paštéka, Eman Kadlec, Ján Dobrovodský, Rudolf Vráblik, Jozef Ondrejkovič, Félix Neštrák a Michal Kráľovič.
Hrali sa diela: Kamenný chodníček, Dvor, Čertov mlyn, Kríž pod lipami, Dobrodružstvo pri obžinkoch, Škriatok, Matka, Mučenník z Mexika, Ráduz a Mahulienka a iné. Medzi nimi boli aj divadelné hry nášho kňaza Janka Palárika.
Kultúrny dom je najväčšou ucelenou stavbou v obci a po kostole je druhou dominantou. Stojí v centre dediny. Jeho výstavbu zabezpečoval národný výbor na čele s predsedom Emilom Paštékom a za výdatnej pomoci občanov. Tiež v spolupráci JRD. Stavebné práci začali majstri Jozef Holubár a Cyril Čík, ktorým pomáhali: Jozef Čierny, Ernest Cuninka, Rudolf Vráblik a Anton Žemba. Občania s väčším a menším elánom tam odpracovali tisíce brigádnických hodín. Vytvorili dielo, ktoré obec v kategórii do 60 obyvateľov vynieslo na 1. miesto. Kritériom bolo vytvorenie najväčšej hodnoty na jedného občana.

Náklad na stavbu sa predpokladal 2,5 mil. Kčs. Vytvorená hodnota po dokončení bola 7 mil. Kčs.