Už archeologické nálezy z 10. – 12. storočia v našom chotári dokazujú, že život obyvateľov tejto osady ovplyvňovalo kresťanstvo. A to je tu dodnes. Obyvatelia sú takmer 100 % rímsko-katolíckeho vyznania. Ojedinele sa stane, že sa niekto privydá, alebo prižení, prípadne prisťahuje a je iného náboženstva.
Obec nikdy nemala svoju farnosť. Vždy patrila k farnosti Majtén – Majcichov, kam storočia patril aj Saint Abrahám – Svätý Abrahám – dnes Abrahám a Opoj. Nič na tom nemenili ani zmeny okresov Trnava – Galanta – Sereď a opačne.
Najskôr tu bola kaplnka. Kedy bola postavená nevieme, ale môžeme sa domnievať, že v roku 1728 tu stála, lebo z toho roku sa zachoval kalich.
Baroková kaplnka bola základom pre výstavbu katolíckeho kostola Narodenia Panny Márie, ktorý neskôr rozšírili a upravili v neogotickom slohu. Projekt na rozšírenie kostola a výstavby veže vypracoval pánsky murársky majster grófa Esterháziho Jozef Augermayer v júni 1820. Predložil 3 varianty. Jeden z nich predpokladá aj podpivničné veže, pravdepodobne ako úkryt pred nepriateľom. V rozpočte sa uvádza, že výstavba by stála 794 florentov – zlatých, ďalej potreba materiálov a tiež materiály, ktoré by sa čerpali z domácich zdrojov. Kostol bol rozšírený a veža postavená až v roku 1877. Pôvodná kaplnka tvorila zadnú časť kostola, v ktorej bol umiestnený oltár.
V roku1937 pristavili bočnú loď. Pôvodone barokový priestor s polygonálnym presbytériom je zaklenutý pruskou klenbou. Pristavená bočná loď má rovný strop. Vnútorné zariadenie dali nové.
Dva zvony na kostolnej veži boli zakúpené hneď po výstavbe. Počas 1. svetovej vojny bol jeden z nich zrekvírovaný. Nový bol uliaty a zavesený v roku 1920 za richtára Jozefa Lefflera.
V roku 1768 bol postavený kamenný kríž na cintoríne. Stojí tam majestátne 239 rokov.
Sochu svätého Jána Nepomúckeho si dali postaviť pred domom manželia Jozef a Anna Slobodoví v roku 1891.
V roku 1899 dala postaviť tá istá rodina maličkú kaplnku Sedembolestnej Panny Márie pri ceste do Majcichova na chotári obce.
Za obcou pri ceste do Serede, teraz pri budovách JRD, stojí kríž z roku 1910. Aj tento dala postaviť rodina Slobodových – manželia Ján a Katarína.
V strede obce stojí socha svätého Vendelína, patróna na ochranu hospodárskych zvierat. Túto nedala postaviť žiadna rodina, ale členovia ochotníckeho divadla v roku 1934.
V uličke pri moste je kaplnka Božského srdca, ktorú dali vystavať manželia Anton a Helena Lefflerovi.
V roku 1920 bola založená Katolícka jednota žien. Mala 50 členov. Súčasťou tohto spolku bol aj Veniec, ktorý združoval slobodné dievčatá. V roku 1950 spolok zanikol.
Občania vzhľadom na možnosti, náboženské cítenie, pracovitosť, štedrosť, ochotu, organizačné schopnosti dp. Michala Pokopca a kostolného výboru sa rozhodli postaviť si nový kostol. Tlak bol i od inštitúcií dopravného charakteru okresu Galanta. Argumentovali tým, že terajší kostol stojí v ceste, čím ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky. Vežu ponechali. Plán nového kostola vypracoval projektant Chmelár. Niektoré dokumentačné materiály sa nachádzajú u kostolného otca Justína Sedláka. Financovanie zabezpečovali postupne sami občania. Vypomohla Charita z Rakúska vo výške 15 000 bonov.
Veriaci nielen šetrili a venovali tisíce korún na výstavbu kostola, ale aj odpracovali stovky brigádnickych hodín. Kostol bol vysvätený v roku 1983 dnešním arcibiskupom Jánom Sokolom, metropolitom Slovenska.
Hody v obciach a mestách sa viažu k patrónovi kostola. Aj nový kostol bol zasvätený Narodeniu Panny Márie. Ako doterajší, takže hody ostali v tom istom termíne a bývajú najbližšiu nedeľu k 8. septembru.
S pohľadu poľnohospodára je to veľmi dobrý termín. Aj plody úrody už dozreli, aj hydina dorástla, takže tradičné jedlo – husacina je vždy a v každom dome na stole.
Organistami v kostole boli učitelia. Občas i laici z radov občanov dôstojne zastávali túto funkciu, napr. Ján Dobrovodský, Ernest Kostolanský a dnes zastáva túto funkciu Tomáš Gajarský.
Prejavom dobročinnosti a náboženskej úcty od bezdetných manželov Alojza a Kataríny Hanusových bolo, že dali vyštudovať za kňaza Martina Hrbču z Brezovice na Orave. Jeho vysviacka bola v roku 1954.
Súčasťou náboženských obradov je aj pochovávanie. Ešte pred pár rokmi mala mŕtveho každá rodina doma. V roku 1977 bol pod vedením predsedu Pavla Sedláka vybudovaný Dom smútku na cintoríne, takže obrady sa vykonávajú v ňom.
Cintorín je na tom istom mieste od založenia obce. Neskôr sa niekoľko krát rozširoval a upravoval, menili sa ohrady. Terajšia ohrada z betónových tvarovaných stĺpov, ktoré vytvárajú určité geometrické vzory sa začala budovať za predsedu Alexandra Vargu. V tomto roku zabezpečil starosta Jozef Holubár vyrovnanie terénu cintorína.